Moja známa mi rozprávala o nedávnom pohrebe s otvorenou rakvou. Je to citlivá duša a veruže nebola schopná ísť sa rozlúčiť k otvorenej rakve. Na druhú stranu treba povedať, že pri niektorých príležitostiach je to tradícia, priam nevyhnutnosť.

Ja už teraz viem, aký by som chcel mať pohreb za takých 50 rokov…

Jednoduchý. S urnou, ktorú si vopred vyberiem. Dúfam že už aj s nejakou vymakanou holografickou projekciou a umelou inteligenciou. Bude to oslava života, ktorý som prežil.

Ale zatiaľ, čo vy na to?